Pokračovanie a koniec súčasnej krízy
Podľa PhDr. Lukáša Trebulu, ktorý pôsobí na finančnom trhu takmer pätnásť rokov. Je value investor a sám hovorí, že pri rozhodovaní ho asi najviac charakterizuje logické a kauzálne myslenie. Hľadá príležitosti a investuje do aktív, o ktorých si myslí, že budú mať významný rozmach v časovom horizonte tri až desať rokov. Ako hedžing využíva aj iné metódy obchodovania, napríklad long short equity alebo kombinačné opčné stratégie na futures. Vyštudoval odbor ekonomika a finančný manažment na Fakulte manažmentu UK v Bratislave a doktorát získal v odbore finančný a strategický manažment. S tradingom začal už ako devätnásť ročný na vlastný účet. V tom období, roku 1997, založil aj firmu špecializujúcu sa najprv na poradenstvo v oblasti PHARE projektov a neskôr na finančné a investičné poradenstvo. Spoločnosť koordinovala predvstupové nástroje pre inštitúcie budúcich členských krajín Európskej únie (SR vstúpila v roku 2004). V roku 2001 rozšíril svoje pôsobenie a transformoval firmu na finančno-poradenskú spoločnosť CPM Associates. Je jej zakladateľom, konateľom a lektorom dlhodobých vzdelávacích programov a konferencií pre profesionálnych investorov, obchodníkov a finančných poradcov. Ako sám hovorí, základným cieľom jeho školení je jednoduchou formou vysvetliť historické a súčasné kauzality na finančných trhoch, aby ľudia mohli rozumne spravovať svoj majetok a pochopiť často nezrozumiteľný a zavádzajúci finančný trh. Od svojich dvadsiatich troch rokov spravuje peniaze individuálnym investorom. Ich vzrastajúci počet vyústil v roku 2008 do rozhodnutia založiť prvý slovenský hedžový fond – Slovak Hedge Fund, v ktorom pôsobí ako hlavný investičný stratég. Dlhodobým cieľom fondu je dosahovať pri manažovaní klientskych portfólií priemerne 10-percentný nárast hodnoty ročne. Keďže fond sa zameriava na akcie, usiluje sa dosahovať pri poklesoch globálnych trhov volalitu maximálne na úrovni indexu S&P a v čase rastu sa snaží o dvoj až trojnásobný rast oproti širokému trhovému indexu S&P. Tento cieľ už sedem rokov plní. Hoci kríza v roku 2008 znížila hodnotu portfólia dočasne na polovicu, fond odvtedy vzrástol o vyše 200 percent a dosiahol dlhodobý priemer približne 14 percent ročne. V roku 2010 zaznamenal profit 115 percent. Rozhovor sa uskutočnil v priestoroch firmy CPM (Capital & Project Management Associates) na Trnavskej ulici v Bratislave. V kancelárii Lukáša Trebulu dominuje jeho veľký pracovný stôl, klavír, štrnásť monitorov, dve veľké LCD obrazovky, tri počítače. Usadili sme sa do sedacej súpravy, ktorá pôsobila pri toľkej technike nenápadne. Lukáš rozprával presvedčivo, ochotne odpovedal a najmä zaujímavo vysvetlil, dokedy bude trvať súčasná ekonomická kríza. „Kríza neskončí, kým nenastane mzdová inflácia a inflácia na nehnuteľnostiach.“ Ako vidíte pokračovanie a koniec súčasnej krízy? Predpokladám, že sa budú neustále stimulovať meny znižovaním ich reálneho úročenia, aby ľudia nezhromažďovali peniaze, lebo peniaze sú obeživo, nie sú investičný nástroj. Vlády a centrálne banky sa budú snažiť docieliť, aby obeživo malo naozaj funkciu obeživa, aby peniaze išli z rúk do rúk. To znamená, že budú zvyšovať takzvanú rýchlosť peňazí (velocity of money), ktorá skolabovala po vypuknutí krízy v roku 2008. Budú sa snažiť ju zrýchľovať a takisto zvyšovať objem menovej zásoby, až kým nepríde k nejakým globálne silnejším inflačným tlakom a zrýchlenie toku peňazí spolu s vygenerovaným enormným objemom nepôsobí dostatočný hospodársky rast. Kríza však tým neskončí, iba sa predĺži a spomalí. Je to ako s chorobou. Buď sa ju snažíte liečiť, alebo iba potláčate príznaky. Kríza bude dovtedy, kým nebudú splnené minimálne dva parametre. To bude zajtra, o päť aj desať rokov. Ktoré sú tie dva kľúčové parametre? Kríza sa neskončí, kým nenastane mzdová inflácia a inflácia na nehnuteľnostiach, respektíve pokles nesplateného dlhu voči cene realít. Všetko ostatné môže ísť cenovo do hyperinflácie, napríklad zlato, potraviny, komodity. Od toho vôbec nazávisí koniec kríza, aj keď niektorých dlhodobo spiacich segmentov hospodárstva sa kríza dotkne len okrajovo, v globále to nebude znamenať hospodársky rast. Kým nebudú splnené spomínané dve premenné, tak nebudú znížené žiadne stimuly. Mzdová inflácia a narastajúce zisky totiž vyslobodia ľudí a firmy z otroctva dlhu a umožnia tvorbu nového dlhu. A to je jediný faktor, ktorý sledujú centrálne banky – či ľudia už nie sú priveľmi slobodní. Keď ľudia viac zarábajú, rýchlejšie sa zbavia dlhov. Keď médiá alebo centrálne banky hovoria o inflácii, môžu to obyčajný ľudia chápať ako to, či ľudia ľahko splácajú svoj dlh (mzdová inflácia, čiže rast miezd) alebo ťažko (vysoká nezamestnanosť, tlak na znižovanie mzdových nákladov, pokles investícií). Cieľom je udržať ľudí v strede, v takzvanej cielenej inflácií, teda v takom otroctve dlhu, ktorý sú schopní splácať a ktorý bude pod kontrolou. Úroveň stabilizácie nehnuteľností súvisí iba s tým, že ohrozuje súčasný menový systém, centrálne banky sa snažia stabilizovať trh nehnuteľností, lebo väčšina menového systému je garantovaná nehnuteľnosťami, respektíve stavbami ako takými. V prípade neriadeného kolapsu cien realít skolabuje aj finančný sektor ako domino. Nikto totiž nebude splácať dom, ktorého trhová cena klesne o 80 percent. Iba vtedy, ak by sa tak stalo pomaly počas dvadsiatich rokov podobne ako v Japonsku medzi rokmi 1990 – 2010. Kým ľudia nesplatia väčšinu hypoték na nehnuteľnosti, ich hodnota proporcionálne s nesplateným dlhom bude postupne klesať. Možno aj desiatky rokov. Čím pomalšie, tým dlhšie. V bode minimálneho úverového zaťaženia nehnuteľností a celkového trhu budú ceny nehnuteľnosti na minime. Podobne ako v deväťdesiatych rokoch na Slovensku, keď na úver nemal byt kúpený nikto a slovo úver poznali iba spoločnosti. Jediný inflačný koeficient, ktorý centrálne banky v skutočnosti sledujú, je mzdová inflácia oproti inflácií všeobecnej – či si môžu ľudia za vyššie mzdy kúpiť viac ako včera, či je vysoká zamestnanosť alebo nezamestnanosť. Kým nebude zasa kontinuálny rast v príjmoch v pomere k nákladom, tak nehrozí žiadna obnova, žiadna expanzia. A k tomu nedôjde, kým nebude dochádzať k rastu a obnove k pôvodným úrovniam pomeru čistej tvorby nového dlhu voči splatenému dlhu a efektívnejšiemu využitiu jednej jednotky dlhu na jednu jednotku reálneho HDP. Bude sa rozširovať menová zásoba, tým bude rásť inflácia na veciach, ktoré boli doteraz podhodnotené. Kým sa to nebude diať na mzdách a nehnuteľnostiach, nedôjde k sekulárnej zmene. Tieto dva parametre sledujem. Vlády a centrálne banky môžu dočasne stimulovať ekonomiku, ale enormné množstvo dlhu, ktoré máme v celom systéme, vytvára enormný tlak na efektivitu. Čo sa stalo v roku 2008? Všetok dlh, ktorý takmer položil systém a bol vytvorený na úrovni ľudí a firiem, sa prevalil na plecia štátov. Štáty za tri roky dospeli k extrémnemu zadlženiu, pretože stimulovali ekonomiky za cenu, že sa samy extrémne zadlžili. Prichádza však obdobie, keď štáty budú musieť splácať, čo si požičali, a to tak, že to vrátia späť na plecia ľudí. Ďalšia inštancia sú centrálne banky, ktoré sa v súčasnosti dostávajú do katastrofálnych problémov. Centrálne banky sa budú snažiť stimulovať štáty, a to sa práve teraz deje. Nastáva kaskádovité posúvanie dlhu – od ľudí a firiem na banky, štáty a centrálne banky, až na nadnárodné celky ako EÚ/ECB. U nich (ECB,Fed) to skončí otázne, ako sa to vyrieši. Konanie centrálnych bánk, ktoré sú priamo spoločne zodpovedné za nezodpovedné privolanie krízy, zatiaľ poukazuje na „oslobodzujúce ťaženie“ na krajiny vo forme záchranných úverov a tlak na získanie malých štátov ako napríklad Slovensko, Grécko, Portugalsko, Maďarsko do jedného fiškálneho aj monetárneho celku, akým je EÚ. Samozrejme, pod vedením veľkých hráčov. Keď vidím, čo sa deje na našej politickej scéne, a vidím myslenie priemerného slovenského voliča, nie som nijako proti. Prekáža mi len tá skrytá hra. Totiž strata fiškálnej a monetárnej politiky a riadenia je v skutočnosti strata suverenity, ktorú sme len nedávno nadobudli. Je to jeden z dôvodov, prečo Veľká Británia, Maďarsko, Česko a iné krajiny sa nechcú zapojiť do EMÚ (Európskej menovej únie). Cítia sa dostatočne silné, aby si udržali nezávislosť. Úlohou vlád jednotlivých krajín EÚ v budúcnosti nebude totiž suverénne vládnutie, ale presadzovanie centralizovaného vládnutia a politík daných hlavnými protagonistami EÚ, teda Nemeckom, Francúzskom a možno aj Veľkou Britániou, ak sa neskôr dohodnú. Zaujímavý názor. Koľko si na koniec krízy budeme musieť počkať? Na to si počkáme niekoľko rokov, odhadujem, že trhy zareagujú v rokoch 2016 až 2018 prelomením takmer dvadsaťročnej stagnácie vývoja, ekonomika bude nasledovať neskôr. Nehnuteľnosti budú klesať na hodnote a podstatne dlhšie. Každý rok troška, percento, dve či štyri percentá. Všetko v zmysle reálneho vyjadrenia, nie nominálneho. Samotné čísla teda sledovať nestačí. Nehnuteľnosti akéhokoľvek druhu a taktiež aj dlhopisy sú katastrofálne nadhodnotené a neustále sa o tom presviedčam pri stretnutí s klientmi, ktorí stále absolútne veria týmto druhom aktív. Okrem poľnohospodárskej pôdy. To je jediný druh spomedzi nehnuteľností, ktorý má vlastne priemyselný charakter a ktorý má podľa mňa aktuálne status podhodnotenia oproti ostatným realitám, lebo jej technologický rozvoj je podstatne oneskorený v porovnaní s inými odvetviami. To znamená, že reálne môžete pôdu používať a reálny výsledok tejto priemyselnej aktivity je komodita, ktorá má v súčasnosti inflačný charakter. Produkt bývania nemá inflačný charakter, ale naopak, má deflačný charakter, pretože je nedostatočný dopyt za aktuálne ceny. Ľudia nemajú dostatok peňazí na drahé bývanie, úverové zaťaženie obyvateľstva je blízko maxím, a tak dynamika tvorby nového obeživa je minimálna. Hľadajú sa skôr alternatívne formy bývania, ako sú napríklad podnájom alebo menšie byty. Akékoľvek, čo i len jednopercentné, zdvihnutie úrokov na úveroch zo strany bánk voči konečným spotrebiteľom bude mať na ceny nehnuteľností a ekonomiku katastrofický dosah, pretože extrémny dlh aj pri takej malej zmene pôsobí ako enormná páka, a to na niekoľko rokov dopredu v dôsledku trendových očakávaní
Kontakt
I-TRADING,.s.r.o.
Reality,Internetové stránky
Slnečná 2289/10
02601, Dolny Kubin
Telefon: 0944357822
E-mail: matejistvanovic@gmail.com
http://www.itrading.sk
Kontaktní manažer: Matej Istvan
Email: matejistvanovic@gmail.com
Tiskové zprávy
Přehled zpráv
Vyhledávání
Kategorie
Automobilový průmysl
Banky, fondy, pojišťovny
Bižuterie, sklo, keramika
Cestovní ruch
Církev a náboženství
Daně a makroekonomika
Doprava, přeprava, skladování
Drogistické zboží
Dřevařský, papírenský průmysl
Ekologie a životní prostředí
Ekonomika
Elektrotechnický průmysl
Energetika
Erotický průmysl
Finance, burzy, obchod
Chemický průmysl
Informační technologie
Komunikační technika
Kosmetika a kadeřnictví
Kultura, umění
Kurýrní služby, zasilatelství
Letectví
Média a reklama
Móda a životní styl
Nábytek
Nadace, charitativní a humanitární organizace
Nemovitosti
Počítače a software
Policie, armáda
Politika, diplomacie
Potravinářský průmysl
Právní služby
Společnost
Sport
Stavební průmysl, architektura
Strojírenský průmysl
Školství, vzdělávání a věda
Technika, audio, video, foto
Textilní průmysl, oděvní a koedělný průmysl
Těžba a zpracování nerostů, hutnictví
Zábava a volný čas
Zahraniční politika, Evropská unie
Zaměstnání a kariéra
Zdraví, zdravotnictví a léčiva
Zemědělství
Ženské záležitosti